Rozhovor s účastníkom kurzu MBSR

Čo môže človek naozaj získať z 8-týždňového kurzu MBSR? Aké je to, keď sa prvýkrát stretne s mindfulness – a ako sa táto skúsenosť prenesie do každodenného života? Porozprávali sme sa s Michalom Karakom, ktorý kurz absolvoval, aby sme priniesli úprimný a autentický pohľad na to, čo možno od MBSR očakávať, s akými výzvami sa účastníci stretávajú a aké zmeny môže táto prax priniesť. Ak uvažujete nad tým, či je tento program pre vás, jeho skúsenosti vám môžu napovedať.

Ako ste sa prvýkrát dozvedeli o MBSR alebo mindfulness? Čo vás viedlo k prihláseniu sa na kurz?
Prvýkrát som sa o kurze dozvedel prostredníctvom môjho kamaráta, ktorý ma naň upozornil v čase, keď som mal osobne ťažšie obdobie a pomáhal mi ho prekonať. Poradil mi, že by mi to mohlo pomôcť v zlepšení kvality môjho života a v tom, čo som vtedy prežíval. Vysvetlil mi, čo ma tam zhruba čaká. Pozrel som si vtedajšiu stránku o kurze MBSR, vyhľadal na internete aj iné zdroje a pred finálnym prihlásením som absolvoval aj rozhovor s jeho školiteľom – lektorom – ktorý mi to ešte viac priblížil a tiež zhodnotil, či by to bolo pre mňa vhodné – a bolo. Moje rozhodovanie aj prihlásenie trvalo doslova len pár dní. Rozhodol aj osobný rozhovor s lektorom. Cítil som, že on to len neškolí, ale sa tým aj snaží žiť a vychádza z osobných skúseností, nie z poučiek a vzorcov, ako sa to má robiť. A robí to s cieľom pomôcť ľuďom v ich peripetiách – aj pomocou mindfulness, ale nie len tým.

Aké boli vaše očakávania pred začiatkom kurzu? Boli ste niečím prekvapený?
Nemal som žiadne očakávania, skôr som bol v mylnej predstave o tom, čo vlastne meditácia je a aká môže byť v mindfulness. Mal som predstavu mnícha sediaceho v polohe lotosového kvetu, rapkajúceho nejaké zaklínadlá, alebo Julie Roberts hľadajúcej rovnováhu prostredníctvom starého šamana. A bol som prekvapený, že meditácia v pravom zmysle slova je o niečom inom a je ju možné robiť v rôznych situáciách, polohách a rôznymi spôsobmi – napríklad aj prechádzkou v lese. A že nepohoda nie je vôbec zlá, len treba nájsť spôsob, ako sa s ňou vysporiadať. Oprieť sa do zeme ako hora, čo má pevný základ a je nad všetkým počas búrok aj slnečných dní – proste je tam stále.

Spomínate si na svoj prvý dojem z kurzu alebo z úvodných cvičení?
Spomínam si, že začiatky boli pre mňa pomerne ťažké. Hlava si nevedela zvyknúť na to, že by mohla niekedy aj vypnúť, a plne sa mi v nej objavovali počas cvičení rôzne vnemy a situácie zažité počas dňa alebo čakajúce povinnosti. Nevedel som ju vrátiť späť do cvičenia. Postupne som sa učil, že to je možné a že keď sa to stane, nemám si to vyčítať. Lektor ma vedel nasmerovať k tomu, čo nám aj sám ponúkal ako jeden z receptov – že mám to, čo práve prežívam, vnímať tak, ako to je tu a teraz, a že to proste nie je nemenné. Že sa veci menia a na to, čo ma trápi teraz, si možno už za polroka nespomeniem. Celá metóda bola nenásilná, vedená lektorom k mojim vlastným pocitom a ich vnímaniu a pozorovaniu.

Ktoré cvičenia alebo techniky vás najviac oslovili? Prečo?
Najviac ma oslovila technika meditácie v chôdzi. V tom, že aj počas nej sa dá zrelaxovať a nemusím byť v pomerne strnulom sede alebo v polohe ležmo. Už predtým som rád chodil do prírody, ale teraz mi to dalo ďalšiu dimenziu. Neponáhľať sa, vnímať okolie, vzdialené veci – či už na turistickom chodníku alebo na horizonte. Postupne som si z toho urobil formu meditácie aj relaxu. Malé Karpaty, blízke môjmu bydlisku, sú na to výbornou lokalitou.

Ako by ste popísali svoju skúsenosť s týždennými stretnutiami a domácimi úlohami?
Keďže som domáce úlohy robil v domácnosti, v ktorej sú tri menšie deti, bolo to náročné – nielen pre mňa, ale aj pre nich. Manželka ich často upozorňovala: „Pozor, tatko teraz medituje!“. A keď ma vyrušili, hneval som sa. Neskôr som však, aj vďaka kurzu, pochopil, že aj to je príležitosť a forma, ako sa vyrovnávať s takýmito zážitkami a vnemami počas meditácie. A že meditovať sa dá aj inde ako v pohodlí domova. Že vyrušenie malými deťmi, ktoré prirodzene nevedia byť 45 minút úplne ticho, je v pohode a patrí to k mindfulness. A že aj to je vlastne jedno z jeho cvičení. Týždenné kurzy som bral spočiatku ako záväzok, ale keď sa blížil ich koniec, bral som ich už ako príležitosť a tešil som sa, čo nové sa môžem o sebe naučiť. Čím ma môžu prekvapiť, a že pravidelným cvičením a domácimi úlohami sa stávajú ľahšími a pestrejšími. Že mi proste vyslovene pomáhajú.

Viete pomenovať konkrétne situácie z každodenného života, kde vám mindfulness pomohlo?
V momentoch, keď som si bral veci príliš osobne – či už v pracovnom alebo osobnom živote. V tom, že som k vypätým situáciám, stresu a nepohodliu, ktoré bežne v živote vznikajú, začal pristupovať a vnímať ich iným spôsobom. Niežeby sa ma nedotýkali – to sa asi nedá, ale vedel som ich vyriešiť s chladnejšou hlavou a už nad nimi nepremýšľam do noci alebo nad ránom, keď som nemohol zaspať. Skúšam ich po práci „odložiť do šuplíka“, kde počkajú, kým sa k nim vrátim. A niekedy zistím, že to, čo ma trápilo, nebolo ani také „horúce“, ako sa mohlo zdať, a ako by ma to trápilo v minulosti. Aby sme sa pochopili správne – nie, nestal som sa „nezodpovednejším“, skôr odolnejším voči takýmto ťažkým situáciám a môjmu prežívaniu v nich.

Aký vplyv mal kurz na vaše duševné alebo fyzické zdravie?
Na moje duševné zdravie mal kurz veľký vplyv. Keď som naň začal chodiť, už niekoľko týždňov som necvičil, pretože som sa na to necítil psychicky (chodieval som už predtým pár rokov cvičiť do posilovne alebo na prechádzky do lesa, občas na bicykel). Ako som sa dostával z nepohody, dostal som aj väčšiu chuť a „hlad“ po fyzickom cvičení a radosti z neho. Opäť som začal cvičiť a hýbať sa. Na kurze sme mali dokonca lekcie jogy a tie mi tiež dali zabrať – jemné techniky, pri ktorých som cvičil a naťahoval svaly, o ktorých som ani nevedel, že ich mám. A mohol som ich robiť tak, ako som to v tej chvíli cítil – bez extrému a bolesti. Proste všímavo. Bola to tiež príjemne strávená hodina. Kurz mi teda výrazne pomohol k zlepšeniu duševného aj fyzického zdravia.

Zmenil kurz niečo vo vašich medziľudských vzťahoch – doma, v práci, s blízkymi?

Myslím si, že som sa stal vnímavejším k svojim potrebám, ale aj k potrebám a prežívaniu svojich blízkych. Pochopil som, že „môj problém“, ktorý som riešil a vplýval na moje zdravie, správanie a tým pádom aj na moje okolie a rodinu, nemusí byť vôbec veľký. Že je ho možné zvládnuť aj s menšou dávkou stresu a nepohody – mojej aj mojich blízkych. A že aj iní môžu mať v tej chvíli svoje problémy a potreby, a niekedy je pre moje duševné zdravie lepšie pomôcť im ich vyriešiť, ako sa sústrediť len na svoj. Naučil som sa, že nemusím hneď reagovať na niečo, čo ma vytočí alebo znepríjemní mi život – je lepšie nechať veci vychladnúť a pozrieť sa na ne aj inou optikou, v kľude.

Aká bola vaša skúsenosť s celodenným tichým retreatom?
Pre mňa to bola výborná skúsenosť a zavŕšenie celého kurzu. Prvýkrát som išiel na to s rešpektom a „malou dušičkou“, že čo sa tam bude diať a ako to zvládnem celý deň. A zvládol som to. Dokonca som sa na konci toho prvého prichytil, že som si to už užíval a nechal len tak plynúť. Odvtedy som bol na ďalších troch a hoci už viem, čo na nich budeme robiť, nikdy úplne neviem, ako v tej chvíli moje telo či myseľ zareaguje a s akým pocitom budem odchádzať. Vždy to ale bolo pozitívne nabitie na niekoľko dní dopredu a môžem ho každému, kto absolvuje kurz, len odporúčať.

Praktikujete mindfulness aj po skončení kurzu? Ak áno, ako si udržiavate pravidelnosť?
Áno – hlavne spomínanými prechádzkami v lese alebo krátkymi zastaveniami počas dňa. Ráno alebo večer pri umývaní zubov si spomeniem, ako som počas prvých dní kurzu bojoval s tým, že si mám len umývať zuby a skúsiť na nič iné nemyslieť. Teraz sa aj umývanie zubov môže stať malou meditáciou – ak sa vám počas toho nepchajú do umývadla tri deti.

Odporučili by ste MBSR kurz niekomu inému? Pre koho by podľa vás mohol byť obzvlášť užitočný?

Odporučil som tento kurz už dvom blízkym priateľom a od každého som mal pozitívne ohlasy. Neponúkam to každému, ale keď vidím, že niekto z mojich blízkych si prechádza podobným obdobím ako ja pred týmto kurzom, skúsim ho osloviť a vysvetliť mu, čo to znamená, a či by to neskúsil. Obaja majú deti a náročné povolanie s istou dávkou stresu a nepohody a sú otvorení takýmto novým poznaniam. Preto som si bol viac-menej istý, že ak budú mať čas a priestor, tak do toho pôjdu a ak vydržia a skúsia to dať, môže im to pomôcť. Dodnes sa občas na seba usmejeme, keď sa stretneme a rozprávame sa aj o tomto kurze.

Dôležité upozornenie:

Mindfulness je užitočným nástrojom na podporu psychického a fyzického zdravia a pomáha so zvládaním stresu, avšak nenahrádza odbornú psychoterapeutickú alebo farmakologickú liečbu. Pri dlhodobých a komplexných problémoch je mindfulness doplnkovou liečbou, ktorá synergicky napomáha zlepšeniu stavu, a zároveň je dôležité vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, psychológa alebo iného zdravotníckeho špecialistu. Včasná intervencia môže byť kľúčová pre vašu dlhodobú pohodu a zdravie.